Dal som tento rok zatiaľ 30 kníh, toto je 5 najlepších a 10 ďalších skvelých, ktoré si určite prečítajte
Všeličo sa mi tento rok nedarí (napríklad aj písať sem) ale čítanie mi ide. Nie som vyberavý, čítam, čo mi práve robí dobre. Rýchle detektívky striedam s poctivými hĺbavými knihami, ako mi je ľúbo. Tu je výber z kníh, ktoré som prečítal od januára, lebo ja na ne nechcem zabudnúť a vy možno práve hľadáte tip, čo čítať.
Päť kníh, ktoré ma naozaj dostali
Henning Mankell: Italské boty
Toto bolo veľké prekvapenie, kniha, ktorá ma zasiahla ako blesk, pritom nič tomu najskôr nenasvedčovalo: autor, ktorý inak píše najmä akčné krimi sa rozhodol, že situuje muža na sklonku života na opustený ostrov, kde s nikým nehovorí a nepotečie ani kvapka krvi. Ešte je to aj v češtine, čo je jazyk, v ktorom čítam len českých autorov (alebo kratochvíľne detektívky).
Napokon sa z toho vykľula nádherná kniha o zmysle života, vyrovnávaní sa sám so sebou, starými krivdami, o zatrpknutosti a hľadaní cesty von. Úplne ma dostala, to sa stane málokedy, že vám nejaká kniha takto zahrá na správne struny v ten uplne najsprávnejší čas.
„Než umřu, musím zjistit, proč jsem žil“
“Naše životy proběhly tak, jak proběhly. Brzo zemřu. Ty budeš ještě chvíli žít. Pak odejdeš i ty. Stopy se vymažou. Mezi dvěma velkými temnotami zazáří světlo.“
“Sám v sobě se člověk ztratí stejně snadno jako na lesních cestičkách nebo ve městě.“
Amor Towles: Pravidla zdvořilosti
Toto bola stávka na istotu, lebo od Towlesa už mám za sebou aj Džentlmena v Moskve aj Lincolnovú diaľnicu a viem, ako to s ním funguje: vezme nejaké zaujímavé obdobie dejín a nejaké zaujímavé prostredie, a dá do neho veľmi subtílny príbeh spôsobom, že máte okamžitý pocit, že tie časy sami spolu s postavami žijete. Pravidlá zdvorilosti - to je New York tridsiatych rokov, stránky nedočkavo šuchotia a na každej druhej si chcete podčiarkovať niektorú peknú vetu. Napríklad:
